Výskumná stanica Johanna Gregora Mendela predstavuje najvýznamnejšiu infraštruktúru českého polárneho výskumu a zároveň symbol vedeckej prítomnosti Českej republiky v Antarktíde. Prevádzkuje ju Masarykova univerzita v Brne prostredníctvom Českého antarktického výskumného programu (CARP). Je pomenovaná po Johannovi Gregorovi Mendelovi (1822–1884), zakladateľovi genetiky a vedcovi pôsobiacom v Brne, čím sa symbolicky spája história českej vedy s jej modernými výskumnými aktivitami na najjužnejšom kontinente sveta.
Stanica sa nachádza na severe ostrova Jamesa Rossa pri Antarktickom polostrove. Ide o oblasť s relatívne priaznivými podmienkami na vedecký výskum, pretože časť povrchu je sezónne bez ľadu a je tu možné dlhodobejšie pozorovanie zmeny klímy, dynamiky ľadovcov a biologických procesov v extrémnom prostredí. Myšlienka vybudovať vlastnú českú výskumnú stanicu vznikla už v 90. rokoch 20. storočia, keď sa českí vedci z Masarykovej univerzity zúčastňovali medzinárodných antarktických expedícií, no chýbala im vlastná základňa. Po dlhodobých rokovaniach a získaní medzinárodnej podpory i potrebných environmentálnych povolení sa výstavba začala v roku 2004 a bola dokončená v roku 2006. Slávnostné otvorenie stanice prebehlo 22. februára 2007.
Zariadenie stanice tvorí hlavná budova so zázemím pre ubytovanie, výskumné laboratóriá, kuchyňu a spoločenské priestory, doplnené o technické a skladové moduly. Stavba bola navrhnutá s ohľadom na energetickú efektivitu, minimalizáciu environmentálnej záťaže a odolnosť voči extrémnym klimatickým podmienkam. Použité materiály majú vysoké izolačné vlastnosti a konštrukcia umožňuje jednoduchú údržbu počas krátkej letnej sezóny. Energetický systém využíva kombináciu klasických a obnoviteľných zdrojov, pričom dôležitú úlohu zohráva aj systém pasívneho ohrievania vzduchu. Voda sa získava z topiaceho sa snehu a následne upravuje, odpadové vody sa čistia a pevné odpady sa odvážajú späť mimo kontinentu.
Výskumná činnosť na stanici je multidisciplinárna. Vedci tu skúmajú klimatické, geologické, hydrologické, ekologické aj biologické procesy. Dôležitou oblasťou je monitorovanie klimatických zmien, predovšetkým teplotných trendov, rýchlosti topenia ľadovcov a zmien v ozónovej vrstve. Geológovia a geomorfológovia skúmajú vývoj reliéfu po ústupe ľadu, pohyb sedimentov a pôdnu dynamiku. Biológovia sa sústreďujú na výskum mikroorganizmov, rias, machov a lišajníkov, ktoré patria k prvým formám života osídľujúcim novo odhalené územia. Tieto výskumy sú kľúčové pre pochopenie kolonizačných procesov a adaptácie živých organizmov na extrémne podmienky.
Z biotechnologického hľadiska je zaujímavým projektom Czech Antarctic Microbial Biobank (CAMB), ktorý zhromažďuje a analyzuje mikrobiálne vzorky z okolia stanice. Ide o databázu s desiatkami izolátov baktérií, húb a zelených rias, ktoré majú potenciálne využitie v biotechnológiách či medicíne. Výskumy z tejto oblasti prispievajú k poznaniu o prežití a evolučných stratégiách mikroorganizmov v extrémnych podmienkach.
Stanica Mendel má aj technologický význam – je súčasťou projektu Testované v Antarktíde (Tested in Antarctica), v rámci ktorého sa testujú nové materiály, zariadenia a technológie v extrémnom prostredí. Ide napríklad o vývoj odolných plastov, povrchových úprav, elektroniky či výstroja určeného pre nízke teploty. Tieto testy majú nielen vedecký, ale aj komerčný a inovačný prínos, pretože umožňujú overiť vlastnosti produktov v podmienkach, ktoré nemožno jednoducho simulovať inde na Zemi.
Prevádzka stanice je sezónna – výpravy vedcov sa uskutočňujú počas antarktického leta, teda približne od decembra do marca. V tom období tu pôsobí tím 15 až 20 vedcov z rôznych odborov. Počas zimy je stanica uzatvorená a všetky systémy sú zabezpečené v úspornom režime. V zázemí v Brne fungujú laboratóriá Polar-Geo-Lab a Polar-Bio-Lab, ktoré spracúvajú vzorky a údaje získané v Antarktíde.
Z hľadiska medzinárodného významu prispela existencia tejto stanice k tomu, že Česká republika získala konzultatívny status v rámci Antarktického zmluvného systému, čo jej umožňuje spolurozhodovať o otázkach výskumu a ochrany Antarktídy. Okrem vedeckého prínosu má teda projekt aj geopolitický rozmer – zvyšuje prestíž Českej republiky v oblasti polárneho výskumu a environmentálnej diplomacie.
Do budúcnosti predstavuje stanica Johanna Gregora Mendela dôležitú platformu pre sledovanie dlhodobých klimatických trendov, procesov súvisiacich s topením ľadovcov, dynamikou biosféry a vplyvom človeka na extrémne ekosystémy. Vzhľadom na postupné otepľovanie Antarktídy sa očakáva, že význam týchto výskumov bude narastať. Súčasne sa rozvíja spolupráca s inými polárnymi programami a medzinárodnými organizáciami, čím sa posilňuje postavenie českého výskumu v globálnom kontexte.
Stanica Johanna Gregora Mendela tak nie je len fyzickým objektom v Antarktíde, ale aj symbolom spojenia tradície, vedeckej inovácie a environmentálnej zodpovednosti. Je dôkazom, že aj menšia krajina môže významne prispieť k poznaniu o fungovaní Zeme ako celku a k pochopeniu zmien, ktoré ovplyvňujú celý svet.
Doc. RNDr. Michal Goga, PhD. je slovenský biológ a vysokoškolský pedagóg pôsobiaci na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Patrí medzi významných predstaviteľov mladej generácie vedcov zameraných na výskum machorastov, lišajníkov a ich sekundárnych metabolitov. V rámci svojej odbornej činnosti sa venuje najmä štúdiu biologicky aktívnych látok produkovaných lišajníkmi a ich potenciálnemu využitiu v prírodných a lekárskych vedách. Na fakulte pôsobí ako docent a je vedúcim Katedry biológie rastlín v rámci Ústavu biologických a ekologických vied. Zodpovedá za vedenie výskumných projektov, odborné vedenie študentov a výučbu predmetov z oblasti botaniky, fyziológie rastlín a ekológie. Je autorom a spoluautorom viacerých vedeckých publikácií, ktoré boli publikované v domácich aj medzinárodných odborných časopisoch.
Jeho výskum je zameraný na chemické zloženie a biologické účinky sekundárnych metabolitov lišajníkov, ktoré môžu mať významné antimikrobiálne, antioxidačné, alelopatické, antiherbivorné alebo cytotoxické vlastnosti. Výsledky jeho výskumov prispievajú k lepšiemu poznaniu ekologických funkcií týchto látok a ich potenciálneho využitia v medicíne, farmácii a biotechnológiách.
Okrem vedeckej a pedagogickej činnosti sa doc. Goga aktívne zapája do medzinárodnej spolupráce a odborných konferencií, kde prezentuje výsledky slovenského výskumu v oblasti biológie rastlín so zameraním na kryptogamy a environmentálnej biológie. Je členom viacerých odborných spoločností a dlhodobo podporuje rozvoj vedeckého záujmu mladých výskumníkov.
Doc. RNDr. Michal Goga, PhD., tak patrí k uznávaným odborníkom v oblasti rastlinnej biológie na Slovensku a významne prispieva k rozvoju modernej biologickej a ekologickej vedy na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach s aplikáciou na súkromný sektor. Práve prepojenie so súkromným sektorom mu umožnil Technologický a inovačný park UPJŠ v Košiciach, kde pôsobí ako vedecký pracovník.
Technologický a inovačný park UPJŠ v Košiciach (TIP-UPJŠ) je moderné prepojenie medzi akademickým, výskumným a podnikateľským prostredím, ktoré pretvára vedecké myšlienky na konkrétne inovácie, produkty a riešenia s reálnym dopadom na spoločnosť. TIP-UPJŠ vytvára priestor pre spoluprácu vedcov, výskumníkov, podnikateľov a investorov, pričom jeho cieľom je posilňovať konkurencieschopnosť regiónu prostredníctvom podpory transferu technológií, vzniku spin-off firiem a rozvoja interdisciplinárnych projektov s medzinárodným presahom.
Na čele tejto inštitúcie stojí RNDr. Andrej Miroššay, PhD., riaditeľ TIP-UPJŠ, ktorý svojím líderským prístupom, víziou a odhodlaním napĺňa motto „Kde sa z myšlienok stávajú riešenia.“ Jeho cieľom je budovať TIP-UPJŠ ako dôveryhodného partnera pre vedcov, kolegov aj firmy, ktorý spája akademickú excelentnosť s praktickými inováciami. Je zárukou, že dôveru univerzitného prostredia ani partnerov nesklame, ale naopak – bude ju ďalej rozvíjať prostredníctvom otvorenej spolupráce, profesionality a dlhodobej vízie, ktorá robí z TIP-UPJŠ prirodzené centrum inovácií a kreatívneho rozvoja regiónu.
Úlohou doc. Gogu na Antarktíde bude študovať kryptogamy (sinice, riasy, machorasty a lišajníky) a ich vplyv na sukcesiu tzv. kolonizovanie pionierskymi organizmami, ktorými práve lišajníky a machorasty sú. Tieto organizmy rozrušujú podklad a tvoria tenkú vrstvu organickej hmoty, ktorá je základ pre vznik pôdy a následný postup vegetácie. Jeho úlohou bude ďalej štúdium ekosystémov ktoré existujú na Antarktíde a ich adaptácie na extrémne podmienky. V rámci Technologického a inovačného parku bude doc. Goga testovať viacero produktov, ktoré by mali prispieť ku lepšiemu komfortu jeho pobytu na Antarktíde začo úprimne ďakuje Technologickému a Inovačnému Parku. O jeho fyzickú prípravu na Antarktídu sa starajú dvaja doktori, kondičný tréner a výživová poradkyňa, ktorí sú zároveň partnermi tejto expedície na Antarktídu.
